Na konci októbra sme sa po sťahovaní rozhodli trošku vypnúť a vyrazili sme na týždeň do talianskych Dolomitov. Doma zostal bordel, nevybalené škatule, neposkladaný nábytok, ale povedali sme si, že sú to veci, ktoré počkajú, takže sme sa pobalili a v nedeľu ráno nasadli do auta a vyrazili smer Dolomity Taliansko.
Dolomity boli už dlhšie na mojom zozname a keďže sme už tento rok dovolenku pri mori absolvovali, vyzerali ako celkom dobrá voľba. Okrem toho sa mi vzhľadom na vybavovačky kvôli sťahovaniu nechcelo riešiť bookovanie leteniek a balenie do príručnej batožiny, takže som si len večer sadla za počítač, prešla AirBnb a booking a našla perfektné ubytko v Dolomitoch.
Čo vedieť, ak sa chystáte do Dolomitov v druhej polovici októbra
Nie je sezóna. Letná končí v septembri a zimná začína až v decembri, čiže treba počítať s tým, že veľa reštaurácií a lanoviek bude zatvorených. Výhodou je ale malý počet turistov, čo bolo pre nás prednejšie ako reštaurácie. Nemali sme problém s parkovaním pri jazerách či turistických chodníkoch, s nikým sme sa na uzučkých skalnatých chodníkoch netlačili a tak celkove to bolo veľmi príjemné, lebo sme mali pocit, že máme prírodu sami pre seba…Akože turisti boli, nehovorím, že nie, pri Lago di Braies a Tre Cime bolo ľudí naozaj veľa a neviem si predstaviť, ako to tam vyzerá počas sezóny.
Čo sa týka počasia – my sme ho vychytali tak pol na pol. Posledné dva dni boli upršané, ale podľa predpovede mal byť celý týždeň, tak vlastne môžeme byť celkom radi. Ale týždeň pred tým aj po tom bolo krásne slnečno. Nám po minuloročnej dovolenke v Škótsku dážď nevadí, takže to pre nás nebola žiadna tragédia. Každopádne, dovolenku sme bookli tak, aby sme sa vrátili ešte pred zemnou času.
V konečnom dôsledku som veľmi rada, že sme si vybrali práve október, počasie bolo celkom príjemné, nebola zima a hlavne príroda mala krásne farby, od zelenej po žltú, hnedú červenú… a sneh na vrcholkoch kopcov. Proste dokonalosť.
Cesta
Čo sa týka cesty, ak vyrážate z Bratislavy, zaplatíte len za rakúsku diaľnicu. Tá ešte v Rakúsku končí a do Talianska prídete po obyčajnej ceste cez malé mestečká a dedinky v údoliach. My sme ešte na konci Rakúska natankovali, a dobre sme spravili, keďže liter benzínu stál okolo 1,25 € a v prvej talianskej dedine na self service pumpe stál 1,80 €.
Ubytovanie a strava
Ešte pred bookovaním ubytka som si na google mape vyznačila, kam všade sa chcem ísť pozrieť. Na základe toho som bookla ubytko, ktoré sa nachádzalo zhruba v strede toho, čo sme chceli navštíviť. Vyšla nám z toho dedinka Badia v oblasti Alta Badia. Dedinka maličká, no ani sme nevedeli ako dobre sme ubytko bookli, keďže sme mali supermarket DeSpar hneď pod nosom a zo spálne perfektný výhľad na hory.
Bývali sme v apartmánoch Chalet Maria. Išlo o tradičný tirolský dom, kde bolo myslím 6 apartmánov so samostatnou kuchyňou, spálňou a kúpeľňou. Bookli sme cez booking.com… ja väčšinou vyhľadávam ubytovanie v pomere cena a kvalita, a tak sme našli aj tento domček. Parkovanie bolo rovno pred domom alebo v podzemnej garáži. Majiteľ Andrea bol veľmi milý, hneď nám vysvetlil všetko, čo je naokolo, kam sa môžeme ísť najesť a čo vidieť. Keď sme do apartmánu prišli, bol dokonale čistý (akože naozaj čistý) a priestranný. Najlepšie bolo podlahové kúrenie v kúpeľni. Perfektnéé.
V Badii sme sa pešo vedeli ísť najesť len do dvoch otvorených reštaurácií, jednou z nich bola Badia pub, kde sme mali prekvapivo výbornú pizzu, mali obrovský výber lokálnych pív a dokonca aj úžasné dezerty. Bohužiaľ na druhý deň od nášho príchodu na mesiac zatvorili… Ako som hovorila, boli sme mimo sezóny.
Zvyšok dovolenky sme sa stravovali v malých reštauráciách alebo horských chatách, ktoré boli otvorené. Nesmeli chýbať pečienkové knedlíky a vývar, halušky so smotanou a parmezánom, ale ani cestoviny. V Dolomitoch nájdete teda mix rakúskej a talianskej kuchyne. Nesťažovala som sa. A večere sme si varili doma. Ja osobne s tým nemám najmenší problém, práve naopak, mám rada, keď môžem variť z lokálnych surovín. Takže čerstvé cestoviny, smotana, mozzarella, parmezán a tak. Ešte dobre, že sme toľko nachodili, inak neviem, ako by sme po týždni vyzerali. A na desiatu bola dobrá aj kaizerka s talianskou salámou…K tomu horúci čaj. Mňam!
Čo vidieť v Dolomitoch za 6 dní
Deň 1. – Lago di Braies a Tre Cime di Lavaredo
Hneď prvý deň sme vyrazili na najturistickejšie miesta, hlásili totiž celkom dobré počasie. Na Lago di Braies sme chceli ísť hneď ráno, aby sme sa vyhli davom turistov, no po výbornej večeri a únavnom sťahovaní bola pohodlná posteľ príliš veľkým lákadlom a vstávať sa nám nechcelo. Okrem toho ma ráno čakalo ešte trochu roboty, takže sme o ôsmej zahájili „bed office“ raňajky a kávu v posteli a vyrazili sme až okolo jedenástej.
Na Lagu, ako sme predpokladali, bolo pomerne veľa ľudí. Parkovisko takmer plné, celodenná tarifa 6 eur. Musím povedať, že okolie jazera a samotné jazero sú čarovné, no atmoške uberá kopec ľudí. Preto sa mi napríklad jazerá ako Lago di Fusine pri Tarvisiu vidia viac. Príroda rovnako nádherná (ak nie ešte krajšia) a ľudí máličko.
Z Laga sme sa vybrali na Tre Cime de Laverado. Tre Cime znamená v taliančine tri zuby, logicky teda ide o tri vysoké hory, ktoré sa týčia nad krásnym údolím. Za vstup na Tre Cime sa platí – respektíve za vjazd. Na jedno auto 30 eur. Určite sa to však oplatí – panoráma a výhľady sú naozaj krásne. Na Tre Cime sme zaparkovali úplne hore pri Rifugio Auronzo. Odtiaľ sme sa najprv vydali hlavným turistickým chodníkom okolo kaplnky, pamätníku až ku chate Lavaredo (ktorá bola zatvorená). Potom naspäť a na opačnú stranu, kde sa nám naskytol ešte krajší výhľad s perfektným miestom na fotografovanie (áno neboli sme sami :). Na Tre Cime bolo opäť kopec ľudí, no vzhľadom na rozlohu a množstvo turistických chodníkov to vôbec nebola tragédia.
Deň 2. – Alpe de Siusi, Gardena Pass
Keďže naše nohy dostali po prvom dni a nachodených kilometroch šok, rozhodli sme sa pre trošku pohodlnejší výlet na Alpe de Siusi. Je to krásna planina, na ktorú sa dostanete lanovkou z Ortisei. Lanovka stála myslím 18 eur, tam aj späť. Na Alpe di Siusi sme strávili celý deň prechádzali sa pomedzi drevené chatky, mojkali kravičky a naobedovali sa v otvorenej reštaurácii, kde som doplnila dávku kofeínu, knedlíkov a jablkovej štrúdle s vanilkovým pudingom.
Cestou späť sme sa ešte prešli cez Gardena Pass, kde sme opäť nikoho nestretli a užili si výhľady sami pre seba.
Deň 3. – Giau Pass
Myslím, že moja najobľúbenejšia túra z celej dovolenky. Autom sme sa vyviezli na až na vrchol Giau Pass. Ten známy napríklad tým, že cezeň prechádza Giro d’Italia. Z parkoviska sme zamierili po značkách smerom na Mondeval. Úzkymi chodníkmi popri skalách a pre mňa pomerne náročným stúpaním sme sa dostali až na krásnu planinu, z ktorej sme mali výhľad na vrcholky Monte Pelmo.
Počas celej túry sme stretli jedného človeka. Hore sme sa posadili na trávu, dali si kaizerku s maslom a horúci čaj. Bolo to dokonalé. Naozaj jeden z highlightov tohto roka.
Deň 4. – Lago di Sorapis
Štvrtý deň sme sa vybrali na Lago di Sorapis, zaparkovali sme pri ceste rovno pri začiatku turistického chodníka. Áut tam bolo naozaj máličko. V lese sme stretli voľne pustené kone a pomaly postupovali hore k jazeru. V niektorých úsekoch bola cestička úzka a šmykľavá, ale po zhruba dvoch hodinách šľapania do kopca sme na Lago vyšli. Nebolo vyschnuté (čítala som, že na jeseň môže byť bez vody) no veľa vody, tak ako na väčšine fotiek na internetoch v ňom tiež nebolo. Ale farba nádherná, bledomodrá, v kontraste s jesennými stromami. Dokonalosť. Určite treba vidieť.
Deň 5. – Val di Funes, Lago di Carezza
Väčšinu piateho dňa sme strávili v aute. Pozreli sme krásne Lago di Carezza. Musím však povedať, že pri tomto jazere bolo najviac cítiť rozdiel instagram vs. realita. Na fotkách vyzerá jazero nádherne, vyzerá, že je v nedotknutej prírode, no v skutočnosti je hneď pri ceste, pri obrovskom parkovisku a s výrubom stromov dookola. Ale ak si tieto veci odmyslíme, ta je naozaj pekné. Má dokonalú modro-zelenú farbu, ktorá sa neustále mení pod vplyvom svetla a slnka.
Odtiaľ sme prešli do Val di Funes. Tam sme sa perfektne najedli, odfotili kostolík a vyrazili najužšou cestou pomedzi hory a stromy domov.
Deň 6. – Prechádzka v Alta Badia
Posledný deň bol upršaný, čo nám vôbec nevadilo. Z domu sme sa prešo vybrali horským chodníkom do lesa. Les voňal naozaj nádherne, dážď nám neprekážal a najkrajším zážitkom boli kravičky, ktoré sa pásli na zjazdovke a celkom ochotne sa nechali hladkať a fotiť.
Ak by som teda mala zhodnotiť našu dovolenku v Dolomitoch, nemám jedinú výhradu. Ubytovanie sme mali dokonalé, počasie vyšlo celkom fajn a vzhľadom na to, že sme sa vybrali mimo sezóny, mali sme väčšinu turistických trás sami pre seba a nikde nebol problém s parkovaním.
Do Dolomitov sa určite vrátime, lebo na 6 dní sa naozaj nedajú prejsť celé a úprimne, bol v nich taký pokoj, že aj keby som mala celú dovolenku stráviť na jednom mieste, nesťažovala by som sa :).
